tag:blogger.com,1999:blog-60382149209791804992024-02-20T10:11:59.572-08:00Just soGjankahttp://www.blogger.com/profile/06697069779577654485noreply@blogger.comBlogger1125tag:blogger.com,1999:blog-6038214920979180499.post-12812279518357732752014-08-22T01:47:00.000-07:002014-08-28T12:33:24.796-07:00Láska, nech je hocjaká, je predsa zmyslom všetkého...<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">Pár faciek od života je O.K.</span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">Pár faciek od mamy za to, že som ako decko ukradla v obchode šumienku, aj to je O.K.</span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">Keď som tých pár faciek dostala od frajera, to O.K už nebolo.</span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">...lebo klamal. Lebo žiadny iný argument mu neprisiel vhod. Iba tá facka. Nie jediná.</span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br />
A tak som sedela schúlená na chladnej dlážke. Rany na tvári neboleli. Krvácali len tie, ktoré boli hlboko vnútri vo mne a ktoré sa ma </span></b><b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">znova pýtali ako som to mohla nechať zájsť tak ďaleko.</span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">Ja predsa taká nie som.</span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">Je mi zle...zo seba, z neho a zase zo seba.</span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">Pozerá na mňa. Vie, že to tentokrát prehnal. Veľmi sa ospravedlňuje. Snaží sa ma privinúť k sebe akoby sa to ani nestalo. Ja tam však len nepríčetne </span></b><b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">sedím. Nedokážem nič povedať a ani urobiť....a hlavne nedokážem tomu všetkému ani uveriť.</span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">Vidí, že som mimo a tak ma opatrne vezme. Umyje mi tvár a ukladá do postele. Počujem jeho hlas, stále na mňa hovorí a snaží sa byť veľmi milý. Už je to zbytočné. </span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">Jediné čo chcem je len prečkať do rána a odísť. Navždy.</span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br />
Opäť som si balila všetky caky-paky a odchádzala nájsť mier. Sama so sebou a so životom. Nesmierne som si vážila úľavu a úsmev, ktorý sa na mojej tvári začal znova objavovať. Niet krajšieho žitia ako s pokojom v srdci.</span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><br />
A potom... vedela som, že sa znova zaľúbim. Ešte som ho ani nestretla, ale jednoducho som to vedela, že to bude on. Bol milý, dobrý a pre mňa aj dosť vtipný. Bolo mi s nim hrozne fajn. V jeho objatí som cítila lásku, takú tú úprimnú. Možno nebola veľká, ale bola. </span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">Daroval mi krásne chvíle...</span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">..a odišiel.</span></b><br />
<b><span style="font-family: Verdana, sans-serif;">On. Bez slov. Len tak.</span></b><br />
<div>
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br /></div>
Gjankahttp://www.blogger.com/profile/06697069779577654485noreply@blogger.com0